Carrie

Románová prvotina Stephena Kinga z roku 1973 prilákala pozornosť filmárov už niekoľkokrát. A hoci si predovšetkým De Palmovej verzia Carrie z roku 1976 sa Sissy Spacek a Johnom Travoltom zaslúži pozornosť, napospol sú adaptácia dôkazom, že filmári si s touto látkou nevie rady.

De Palma z toho ešte vyšiel relatívne dobre. Pozíciu v top päťke kingovských adaptáciou si ale dlhé roky držal predovšetkým vďaka strašnej úrovni väčšiny zvyšných ašpirantov. A minimálne za jednu vec by sa mohol smažiť v pekle hneď vedľa nebohej Carrie - a síce za vytvorenie mýtu, že príbeh onej nešťastnej dievčiny je horor.

Túto informáciu považujem za nevyhnutné zdôrazniť: Carrie nie je horor. Stephen King písal svoju prvotinu predovšetkým ako rozhnevaný mladý muž. A spracoval v nej príhodu, ktorej bol sám svedkom. Na istej strednej škole sa dlhé roky vysmievaná dievča pokúsila zmeniť svoj osud - a práve táto snaha vystúpiť z pozície si vie, byť na chvíľu krásnu a žiadanou, viedla k jej úplnému zavrhnutie ...

Nebohé Carrie vláčenie hororom

V Kingová fantáziu pôvodne všedný story, akých je na každej strednej škole dvanásť do tucta, získal veľmi krvavé finále.Jeho hrdinka má totiž telekinetické schopnosti. Lenže román sa nesnaží Carrie ktovieako démonizovať.

King totiž dobre vie, že škola môže byť peklom. A že deti - a väčšina postáv jeho knihy je ešte deťmi, ako neváha zdôrazniť - vie byť veľmi kruté. Príbeh Carrie tak mapuje jednu tragédiu. Dievča vystavená šikanovaniu dostane vďaka zlému svedomiu jednej zo spolužiačok šancu vyraziť si na ples so školskou hviezdou. Lenže táto snaha je od začiatku odsúdený na neúspech - kvôli matke-fanatičce aj tajné pomste dievčatá, ktoré je účasť na plese zakázaná práve v dôsledku šikanovania Carrie.

Filmové adaptácie ale ignorujú, že román čiastočne pozostáva z novinových článkov, dokumentov a knihy, ktoré sa ku krvavým udalostiam v mestečku Chamberlain vyjadrujú spätne a ponúka niekoľko možných výkladov. Medzi nami - "rafinovaný" štruktúra bola prejavom Kingovej neskúsenosti a podobný prístup bol najjednoduchším spôsobom, ako obsiahnuť motivácie a hĺbku postáv.

Aj preto je prvá filmová Carrie, ktorá spolieha iba na vyrozprávaný sledu udalostí, plná v podstate plochých postáv.Filmári si pomáhajú jej preklopením do žánru hororu.Náznaky, že Carrie bola stelesnením zla (hoci jej po väčšinu stopáže ukazujú ako obeť), ktoré sa vrátia, ale pôsobí ako päsť na oko.

Hľadanie sviežeho ranného potu Nového Hollywoodu

Najnovšie adaptácia De Palmov koncept preberá - vrátane citácií záverečnej scény, ktorá by sa nestratila v sérii Halloween či Nočnej more v Elm Street. A bohužiaľ ju doplnila o typickú vykastrovanost súčasnej hororovej školy, ktorá už dávno rezignovala na nejaké nakopnutie meštiaka, na pokus skutočne svojho diváka raniť a vykoľajiť z jeho naučeného myslenia ...

Doslova bolestné a žalostný je porovnanie jednej z kľúčových scén, v ktorej Carrie v školských sprchách prvýkrát začne menštruovať a stane sa terčom hnusné šikanovania. V knihe je scéna uvedená na autora nezvyčajne poeticky: "Dievčatá mali prvú hodinu volejbal a ich ranné pot bol svieži a ľahký."

Vtip je v tom, že následne príde krv. Čistota a sviežosť je brutálne narušená. Carrie má šialený strach z vlastného tela, jej spolužiačky - a dokonca aj učiteľka - sú zhnusený. A motívy hnusu, krvi a nečistoty tela (aj v náboženskom slova zmysle) sa potom neustále vracajú. Aj De Palma scénu uvedie poeticky; spomalenými zábery, v ktorých sa z pary vynárajú úplne nahé dievčatá ...

Avšak nová verzia sa dôsledne sústredí na zábery nôh či detaily tvárí. Ak je snímaná celá postava, sú dievčatá v spodnom prádle. A ich športová aktivita spočíva v hraní volejbale v bazéne. To znamená, že film od začiatku predáva svoje postavy ako čisté, upravené, vycizelovaný - a vpád krvi nie je tak pôsobivý, nikdy neobsahuje onú hĺbku narušenia poriadku vecí.

Zdvihnuté obočie si zaslúži aj predstaviteľka hlavnej úlohy - nie však z hľadiska hereckých schopností. Chápem, že ani De Palma nemal odvahu dať úlohu dievčine, ktorá by bola slovami knihy "podsaditá, silnejší as uhry na krku, zadku a chrbte", ale nová Carrie v podaní Chloe Grace Moretz sa síce oblieka nevýrazne, ale pleť aj vlasy má za všetkých okolností perfektný. Jej prerod v krásku, ktorý je vyvolaný šťastím v novo nájdenom sebavedomie, je obmedzený na obliekania krajších šiat ...

Rovnako nevýrazní sú aj predstavitelia väčšiny vedľajších rolí (predovšetkým sa nekoná žiadny druhý John Travolta, dostaneme len trápne variácie na Justina Biebera v light a dark verzii).

Výnimkou je Julianne Moore v úlohe matky Carrie. V podstate je práve ona dokonalou Carrie, len o štyridsať rokov starší, než by bolo treba. Jej Margaret Whiteová je najodvážnejší postavou novej verzie; vyvážený mix tyranky a ošetrujúce matky-priateľky. V jej osobe ako by do tuctového pseudohororu, kde sa promenádujú Magazínové krásni ľudia deklamující nudné vety (v ktorých občas prebleskne perla prevzatá z predlohy) vpadlo znepokojujúce pnutia z fotografií Gregoryho Crewdson.

Tieto zábleskov ukazujú, že Carrie by aj v dnešnej dobe mohla s divákom poriadne zamávať. Je to škoda, zvlášť keď režisérkou je Kimberly Peirceová, ktorá sa preslávila surovým drámou Chlapci neplačú, čo bol film, ktorý mal s prepáčením gule. Tu však evidentne prehrala boj s predstavami producentov.

Prehliadka márnosti

Prácu s postavami nahrádzajú pseudopokusy adaptovať v ére sociálnych médií, kedy kto nie je na Facebooku, ako by nebol.Končí to ale neškodným kĺzaním po povrchu, z ktorého by sa Kracauer v hrob obrátil. Prípadne o vzore moderného pomrkávání na znalého fanúšika, nová Carrie cituje De Palmový verzii. Deje sa tak v spomínanom "naladenie" na hororovú verziu aj v tom, ako Obskurní vyzobává niektoré motívy z predlohy, bez toho, aby chápala ich zmysel.

Čím sa vraciame k tvrdeniu, že filmári jednoducho nevie, čo si s Carrie počať. V knihe narazíme na zmienku učiteľa angličtiny, že Carrie (inak fanynka Boba Dylana, keby vás to zaujímalo) napísala báseň ... Filmári sa síce nadstavby v podobe doplňujúcich dokumentov vzdali, ale rovnako ako by sa cítili viazaní tým, vziať si z knihy čo najviac. A tak sa motív objaví vo verzii De Palmy aj Peirceovej. Raz je jej autorom prominentnej športovec Tommy, ktorý neskôr Carrie odprevadí na ples, druhýkrát ide o obľúbený kúsok samotnej Carrie.

Inými slovami - vo filme je tento motív na rozdiel od románu zbytočný. V knihe výpoveď učiteľa dokumentaristicky prehlbuje charakter Carrie, pričom onen učiteľ sa navyše volá Edwin King, a ide teda o autorov súkromný žartík.

Filmová Carrie je však prostá akéhokoľvek humoru. Jej sledovanie je tak prehliadkou márnosti az potenciálne skazonosne snímke sa stalo existenciou slávneho predchodcu okorenené čakania na finálny masaker. V ňom sa King aj De Palma dočkajú záverečného podrazu - nová Carrie totiž tento masaker nepojme ako definitívne povolenie ventilov a rozpad osobnosti prenasledovaných dievčatá, ale ako jej vôľou kontrolovanú pomstu.

Vykúpenie potom Carrie nedôjde skrze naše uvedomenie, že sme ju vytvorili my samotní, ale tým, že neublíži tehotné Sue (tento fakt mimochodom zabíja jeden z krutých vtipov knihy).

Verdikt? Nová Carrie neprispela ničím zásadne novým, opakuje chyby minulosti a ešte pridáva nové. Je jednoducho jedným veľkým sklamaním.